Virtuálne prostredie VENV (virtual environments)

Najväčšou silou pythonu je nespočetné množstvo už vyvinutých modulov. Vyvíjate program ktorý je postavený napr. na verzii Pillow 9.4.0, ale pracujete aj na inom projekte kde potrebujete inú verziu daného modulu napr. 9.3.0. Preto si vytvoríte dve oddelené vývojové prostredia, v ktorých si nainštalujete odlišné moduly, alebo ich rozličné verzie. Aby sme toto vedeli oddeliť v pythone existuje virtuálne prostredie. Ako ho teda nainštalovať.

Inštalácia venv v linuxe (ubuntu, mint):

Prejdeme do príkazového riadku (shell) a ako prvé si aktualizujeme balíčky v linuxe:

apt-get update -y
# ak by bol problém, skúste to ako root
sudo apt-get update -y

Následne nainštalujeme samotné Python venv:

apt-get install -y python3-venv
# alebo
sudo apt-get install -y python3-venv

Teraz, keď je modul venv nainštalovaný, môžeme pokračovať a vytvoriť virtuálne prostredie Pythonu. Začnime vytvorením projektového adresára a prechodom doň. Môžete si to pomenovať ako chcete:

mkdir novy_python_projekt
# následne sa presunieme do priečinka
cd novy_python_projekt/
# ~/novy_python_projekt$ 

Teraz je čas vytvoriť virtuálne prostredie Python pre projekt:

python3 -m venv novy_venv

Všimnete si, že vo vytvorenom adresári projektu, sa vytvoril nový adresár. Toto je miesto, kde sú binárne súbory Pythonu a balíky pre vaše virtuálne prostredie Python:

# skontrolovať čo obsahuje adresár vieme príkazom:
dir
# poprípade v linuxe aj 
ls

Teraz, keď máme vytvorené virtuálne prostredie, poďme ho aktivovať:

source novy_venv/bin/activate
# teraz sa spustí virtuálne prostredie, uvidíme to tak, že na ľavej strane bude v zátvorkách vypisovať pred každým príkazom názov venv

(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ 

Po aktivácii virtuálneho prostredia sa pred príkazovým riadkom nachádza názov virtuálneho prostredia v zátvorkách. To naznačuje, že práve teraz pracujeme vo virtuálnom prostredí, ktoré sme práve vytvorili. Všetky balíky Pythonu, ktoré nainštalujeme, budú izolované do tohto virtuálneho prostredia:

# keď chceme zobraziť nainštalované balíky, zadáme nasledovný príkaz:
pip list
# poprípade
pip3 list

(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ pip list
Package       Version
------------- -------
pip           20.0.2 
pkg-resources 0.0.0  
setuptools    44.0.0 
(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ 

Teraz, keď je naše virtuálne prostredie nastavené a pripravené na použitie, vyskúšajme to inštaláciou jedného modulu. Skúsime si nainštalovať balík pillow:

pip install pillow

(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ pip install pillow
Collecting pillow
  Downloading Pillow-9.4.0-cp38-cp38-manylinux_2_17_x86_64.manylinux2014_x86_64.whl (3.3 MB)
     |████████████████████████████████| 3.3 MB 311 kB/s 
Installing collected packages: pillow
Successfully installed pillow-9.4.0
(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ 

Teraz po zadaní príkazu pip list vidíme nainštalovaný nový modul v našom virtuálnom prostredí:

(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ pip list
Package       Version
------------- -------
Pillow        9.4.0  
pip           20.0.2 
pkg-resources 0.0.0  
setuptools    44.0.0 
(novy_venv) virtual@virtual-machine:~/novy_python_projekt$ 

Teraz môžeme pracovať vo vašom novom virtuálnom prostredí, inštalovať balíky nezávisle od iných. Pre jeho ukončenie zavoláme jednoduchý príkaz:

deactivate

To je všetko o virtuálnom prostredí v systéme linux (ubuntu, mint).